Pruštiansky bohatý zemepán choval v klietke na reťazi uviazaného leva. Keď jeho deti Belko a Iľka osireli, starala sa o nich zlá teta. Chcela sa detí čo najskôr zbaviť a zmocniť sa ich majetku. A tak prišla na diabolskú myšlienku: „pustím leva z reťaze a až za ním deti prídu, roztrhá ich!“ Lev však skočil na ňu. Našťastie ju manžel zachránil a zviera, zranené šípom, utieklo do hôr. Dlho ohrozovalo svoje okolie. Nakoniec našlo skrýšu v dutine strmej skaly na Vršatci. Keď Belko dospel, postavil na tomto mieste hrad, ktorý dostal meno Levia skala.