Kráľ Bela II. mal dcéru Alžbetu, ktorej sa veľmi zapáčil pán Šarišského hradu Svätoboj. Aj on jej lásku opätoval, ale o Alžbetu mal záujem aj zlý a krutý rytier Kund, ktorý odmietnutie kráľa neprijal a túžil si vziať milú Alžbetu za ženu. Zaľúbená dvojica neustúpila, povedali si, že radšej umrú, akoby sa mali rozdeliť ich životy. Na znak ich lásky sa chytili za ruky a spolu skočili z hradných múrov. Alžbetine šaty sa zachytili o konáre, tak unikla smrti. Ale Svätoboj na mieste umrel. Alžbeta mu však ostala verná a už sa nevydala. Po smrti ju pochovali k hrobu Svätoboja pod hradné múry.